loading
facebook twitter
  • ETI ponúka možnosť zotrvať v izbe až do Vášho transferu, bez poplatku.

  • Priame lety z Bratislavy, Košíc a Sliača

  • Najväčší touroperátor špecializovaný na Egypt

  • Žiadne poplatky za rezerváciu

  • Transfer z letiska priamo do RED SEA HOTELS

  • Všetky ceny sú konečné!!!

Vyhľadať a rezervovať


Service-Hotline
02 - 32 11 11 32
Poradenstvo & rezervácie:
Po-Pia 09:00 – 18:00

Efez

Efez patril k najvýznamnejším mestám starovekého Grécka. V dobe svojho najväčšieho rozkvetu mal približne 200 000 obyvateľov. Mesto malo vybudovanú infraštruktúru, vynikalo obchodom, bolo významným prístavom a jedným z najväčších kultúrnych centier. Efez bol takisto aj jednou zo zástavok apoštolských ciest sv. Pavla, kde bola založená jedna z prvých kresťanských komunít na svete. V súčasnosti patrí medzi najnavštevovanejšie pamätihodnosti Turecka. Efez je najzachovalejším antickým mestom na svete.

Ubytovanie
Pozite podkapitolu Ubytovanie v Selcuku, nakoľko je Efez vzdialený od Selcuku len 3 km a práve toto mesto je tým najlepším východiskovým bodom.

Doprava
Do Efezu sa veľmi ľahko dostanete aj peši (20 minút z centra Selcuku), Ale je aj možnosť stopnúť si dolmus alebo koňskú drožku, ktorá sa tu teší veľkej obľube.
Vstupné
Dospelí:               15.000.000 TRL
Študenti:              5.000.000 TRL
Otvorené od 9:00 do 18:00.

Pamätihodnosti a trochu histórie
Efez bol založený niekedy medzi rokmi 1500 až 1000 pred n. l. iónskymi prisťahovalcami. K osídleniu mesta sa viaže legenda, podľa ktorej sa prisťahovalci pod vedením Androkla, syna Kodra opýtali veštkýň v Delfách, kde majú založiť mesto. Veštkyne predpovedali, že na to miesto ich zavedie diviak a ryba. Jedného dňa Androklos piekol rybu na ohni, keď ryba vzlietla do okolostojacich kríkov. Od iskier sa chytili kríky, pred ktorými začal utekať diviak. Androklos ho prenasledoval a zabil. Na tom mieste, ktoré bolo od pôvodného mesta Artemision vzdialené asi 1200 metrov, sa rozhodol vystavať nové mesto - Efez. Androklos sa stal prvým kráľom mesta. Zomrel pri bitke s Kármi a obyvatelia mesta mu na pamiatku vystavali pomník. V 7. storočí pred n. l. vpadli do Efezu Kimerejci, vyplienili ho a spálili, čo sa dalo.

Počas ďalších rokov sa stalo mesto členom iónskeho spolku. Začalo prosperovať hlavne vďaka obchodu, rozkvitala kultúra a umenie. V 6. storočí pred n. l. dal postaviť lýdsky kráľ Croesus bohyni Artemis chrám, ktorý bol štyrikrát väčší ako Panteón v Aténach. Stavali ho 125 rokov a považuje sa za jeden zo siedmich divov sveta (ďalej o chráme v sekcii Selcuk). Lýdovia však v nasledujúcom období boli porazení Peržanmi a všetky mestá v Iónii vrátane Efezu sa dostali pod ich nadvládu.

Keď Alexander Veľký prechádzal Anatóliou, prejavil veľký záujem o toto mesto a to prevažne kvôli významu chrámu bohyne Artemis, ktorú mu pripisoval, ktorý bol v tom čase v rekonštrukcii, nakoľko bol zničený pri požiari v roku 356. Táto udalosť sa pripisuje Herastrotovi, ktorý sa chcel podľa legendy týmto spôsobom zapísať do histórie. Legenda hovorí, že sa mu to podarilo len preto, že v tom čase bola bohyňa Artemis v macedónskej kráľovskej rezidencii Pelle, aby tam ochraňovala malého princa, pri jeho príchode na svet. Ten princ bol práve Alexander Veľký. Podobný záujem ako Alexander Veľký prejavil aj jeho veliteľ Lysimachos, ktorého zásluhou bol zrenovovaný prístav a hlavne boli odstránené nánosy piesku. Vďaka tomu mohlo mesto pokračovať v rozkvete a zostávalo významným obchodným centrom. Lysimachos takisto prispel v výstavbe nového opevneného Efezu medzi vrchmi Pion a Koressos. Hradby dosahovali výšku 10 metrov a boli 9 kilometrov dlhé. Do mesta prichádzali stále noví prisťahovalci a mesto sa rýchlo rozrastalo. V tomto období boli v meste postavené divadlo 145 metrov široké a 30 metrov vysoké divadlo s miestom pre 24 tisíc divákov, gymnázium a štadión.

V roku 88 pred n. l. sa Efezania spojili s Mithridatom, vládcom Pontu, proti Rimanom. Vo svojom bojovom ťažení boli veľmi úspešní, avšak nakoľko si začali uvedomovať silu a prevahu Rímskeho impéria, podrobili sa cisárovi. Efez sa stal hlavným mestom rímskej provincie Ázia. Mesto udržovalo dobré susedské vzťahy s okolitými štátmi aj s Rímom. Na nešťastie v roku 17 zasiahlo mesto obrovské zemetrasenie a mesto bolo zničené. Počas vlády cisára Tibéria bolo mesto zrekonštruované a zväčšené. Neskôr, za vlády cisára Hadriána pribudli nové budovy a svätyne. Mesto zažilo rozkvet poslednej umeleckej architektúry v Rímskej ríši - helénizmu. Mesto si stále zachovávalo svoju politickú a obchodnú zvrchovanosť a nadobúdalo náboženský význam na začiatku formovania kresťanstva. Podľa legendy tu prežila zvyšok svojho pozemského života Panna Mária, matka Ježiša Krista. Na svojich apoštolských cestách sv. Pavol navštívil mesto okolo roku 50. Formovala sa tu jedna z prvých kresťanských komunít na svete.

V ďalšom období sa však prístav začal zanášať nánosmi piesku a bahna a mesto začalo upadať. Mesto opustili poslední obyvatelia na začiatku 6. storočia.