Gíza

Gíza je tretím najväčším mestom v Egypte. Nachádza sa na západnom brehu Nílu a asi 20 km juhozápadne od centra Káhiry. Spolu tvoria metropolitný región s viac ako 16 miliónmi obyvateľov. Gíza je však známa predovšetkým náhornou plošinou so staroegyptskými kráľovskými hrobkami, pyramídami, chrámami a známou sfingou.

 

Veľká sfinga

Veľká sfinga v Gíze je najslávnejšou a najväčšou sfingou a predstavuje ležiaceho leva s ľudskou hlavou. Hovorí sa, že bola postavená v 4. dynastii pod vládou Chephrena a hlava patrila pravdepodobne jemu samotnému (preto sa o nej hovorí v mužskom rode). Jej ľudské črty však v priebehu rokov už obrúsil piesok a nos jej odbili vandali dlátami, po ktorých zostali na tvári sfingy hlboké jazvy. Úlomky kameňov medzi labami sfingy naznačujú, že jej tvár mala bradu, kým zvyšky farby za ušami dokazujú, že bola pokrytá farbou. Zdanlivú hrivu vlasov zas možno považovať za kráľovské slávnostné rúcho lemujúce nesmrteľnú tvár božského panovníka. Sochu tvorí telo leva, predné a zadné nohy a chvost. Sfinga je cca 20 metrov vysoká a 73,5 metrov dlhá. Pôvodne bola vytesaná zo zvyšku vápencového kopca, ktorý slúžil ako lom na stavbu Veľkej Cheopsovej pyramídy, pred ktorou sa sfinga nachádza.

Pyramídy v Gíze

Pyramídy v Gíze sú najslávnejšie a najnavštevovanejšie stavby ľudstva. Údajne sú najstarším zo siedmich divov sveta, ktorý nájdete na západnom okraji údolia Nílu a asi 15 km od centra Káhiry. Celkovo sa v Egypte nachádza viac ako 80 pyramíd, avšak pyramídy v Gíze patria k tým najväčším a k najlepšie zachovaným. Pyramídy v Gíze zostali v neporušenom stave až do stredoveku. Žiaľ, následne ich začali ľudia rozoberať kvôli nedostatku stavebného kameňa pri výstavbe Káhiry.

História pyramíd v Gíze siaha hlboko do minulosti. Dávali si ich stavať faraóni na znak svojej moci. Je známe, že čím boli pyramídy vyššie, tým bohatší boli faraóni. Pyramídy sú ihlanovitého tvaru, lebo chceli byť, čo najbližšie k nebesám. Faraóni sa pretekali v tom, kto si postaví vyššiu. Pyramídy sú záhadné najmä preto, lebo doteraz nie je známe, ako sa im v tej dobe podarilo postaviť také náročné stavby. Pyramídové pole bolo dôležitým cintorínom už v 1. dynastii. Boli postavené v rokoch 2 620 až 2 500 pred Kristom na vápencovej plošine 1 000 x 2 000 m. Samotnej výstavbe týchto pyramíd predchádzalo nájdenie vhodného miesta na ich výstavbu. Výber plošiny v Gíze určite nebol náhodný. Gíza má totiž výhodnú polohu nad údolím Nílu a nachádzala sa na západnom brehu. Západ bol spájaný nielen so zapadajúcim slnkom, ale aj so smrťou. Gíza bola vhodná aj pre svoje vápencové podložie, ktoré bolo ideálne pre umiestnenie vysokej a ťažkej stavby.

Popri stavbe hlavných pyramíd vznikali aj vedľajšie pyramídy, chrámové komplexy a pohrebiská, ako aj robotnícke dediny. Vstupom Napoleona do krajiny v rokoch 1798 - 1799 sa začal vedecký výskum pyramíd a chrámov. Toto ovplyvnilo aj európsky štýl ríše. V roku 1979 boli pyramídy a chrámy, ako aj sfinga vyhlásené organizáciou UNESCO za svetové dedičstvo a v roku 1984 Egyptská krajina razila 5-piasterovú mincu zobrazujúcu tieto budovy.

Cheopsova pyramída

Najväčšia a najznámejšia z troch pyramíd v Gíze je Cheopsova pyramída, nazývaná aj ako “Veľká pyramída”, ktorej výstavba sa datuje od roku 2 620 do roku 2 580 pred Kristom. Je najvyššou pyramídou na svete (137 m) a bola postavená ako hrobka pre egyptského faraóna Cheopsa. Na jej stavbu boli použité približne 3 milióny kamenných blokov, z ktorých jeden váži okolo 2,5 tony. Vo vnútri pyramídy sa nachádza veľká galéria vysoká 8,5 m a dlhá 47 metrov. Spája sa s Kráľovou hrobkou, kde môžete obdivovať žulový sarkofág faraóna. Spolu s Rachefovou pyramídou a Menkaureho pyramídou tvorí posledný existujúci div starovekého sveta.